Andrej Mojžiš

Andrej Mojžiš sa narodil 16. októbra 1925 v Kremnici a žil v nej do svojich trinástich rokov. Potom sa s rodičmi presťahoval do Bartošovej Lehôtky, čo je malá obec medzi Kremnicou a Žiarom nad Hronom.

Tu začali prichádzať úvahy o budúcom povolaní. Rodičia chceli mať z Andreja výpravcu, nakoľko jeho otec bol železničiarom. Andrej však zvažoval povolania súvisiace s lesníctvom, pretože mal k prírode veľmi blízko. Napokon o jeho povolaní viac-menej náhodou rozhodol spoločenský život v Bartošovej Lehôtke, ktorý sa odohrával hlavne v kultúrnom dome. Tu prebiehali večierky a predstavenia ochotníckeho súboru, ktorého bol členom.

Jeho kolega z ochotníckeho súboru sa chcel uchádzať o miesto vo zvolenskom divadle, a tak Andreja požiadal o sparingpartnerstvo pri dialógu. Čo Andrej nečakal bolo, že ich prijali oboch, no on ponuku neprijal, nakoľko už bol v danej dome zamestnaný na výbore v Kremnici. Avšak táto práca ho po istom čase prestala baviť, a tak trvajúcu ponuku z divadla prijal a 1. augusta 1953 sa stal hercom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, ktorého členom bol počas celej svojej hereckej kariéry aj napriek ponukám z mnohých ďalších divadiel.

Andrej bol všestranný herec, ktorý stvárnil v divadle mnoho typologicky rozličných postáv, vďaka ktorým sa jeho herectvo zdokonalilo. Týmito postavami boli napríklad Mercutio, Neznámy, gróf Vronskij, Teterev, Mat Burke, Vojnický, Leonardo, Tartuffe, Edgar, Tesnošil, Jupiter, kráľ Matej, Kreón, gróf Richard, Turcarett, Pantalone, profesor Higgins, Mikuláš Koperník, Prospero, fráter Timoteo, Mihálik i richtár Jahoda, don Juan, Willy Loman, šašo Feste, Jánošíkov otec či Eugen Filadelfi.

Svoje miesto si zastal aj na filmovom plátne, kde tiež dokázal svoju všestrannosť. Dôkazom toho sú postavy Hajtman Sekera (Adam Šangala, 1972), Partizánsky veliteľ (Trofej neznámeho strelca, 1974), Bielov kapitán (Vivat Beňovský, 1975), Hrnčiar (Sebechlebskí hudci, 1975), Doktor (Desať percent nádeje, 1976), Major SS (Ako sa Vinco zaťal, 1977), Serdoux (Louis Pasteur, 1977), Augustín Leština (Jedenáste prikázanie, 1977), Horár (Smrť chodí po horách, 1979), Otec (Výlet do mladosti, 1983), Vezír (Sila lásky, 1990), Metod (Sokoliar Tomáš, 2000) či postava Katolíckeho kňaza (Nedodržaný sľub, 2009).

Jeho herecké majstrovstvo bolo ocenené viacerými vyznamenaniami a cenami. V roku 2000 sa stal držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Dňa 1.1.2007 prevzal z rúk prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. V roku 2008 získal cenu Čestný motýľ za celoživotný prínos pre Divadlo Jozefa Gregora Tajovského. A v roku 2009 dostal cenu Kvet kultúry a umenia Banskobystrického samosprávneho kraja. Okrem hrania v divadle a filme sa osvedčil aj v muzikálovom žánri a niekoľkokrát účinkoval v banskobystrickej spevohre. Blízke mu boli aj rozhlasové hry, a tak sme jeho hlas mohli počuť i z rádií a napokon aj z dabingu.

V týchto dňoch si už užíva dôchodcovský vek, ktorý je už omnoho pokojnejší ako jeho herecká kariéra aj kvôli prekonaniu dvoch infarktov a voperovanému kardiostimulátoru.

Radovan "TeddyBearik" Košťan