Od roku 1995 sa o tejto slovenskej herečke (v rokoch 1990 – 1994 študovala herectvo na VŠMU v Bratislave) u nás veľa nehovorilo, hoci predtým stvárnila napríklad Adelu v Dome Bernardy Alby (Astorka – Korzo ´90), Martu v Jarnom prebudení a Marišku v Tótovcoch (Trnavské divadlo), Chris v Tancoch na sklonku leta, Checcu v Čerticiach, Vivian Egertonovu vo Vlastencoch z mesta Yo, Luciu v Alergii (SND). Zahrala si v televíznej rozprávke Domovníkov syn (1992), televíznej inscenácii Romulus Veľký (1992), televíznom filme Na Bukvovom dvore (1993, cena za ženský herecký výkon) a v televíznom seriáli Škriatok (1994). Dôvod? Urobila to, čo iní často robiť nezvyknú – ukončila angažmán v Činohre Slovenského národného divadla, kde začínala sľubnú kariéru a vybrala sa na skusy do sveta.

Najprv ju zlákalo Mexiko. Tu sa v rokoch 1997-1998 venovala štúdiu pohybovej techniky Joseho Limona na Národnej škole tanca v Mexico City. Potom si našla zaujímavý študijný program v holandskom Amsterdame a po krátkom pobyte v Bratislave, počas ktorého si zahrala v hre Pokazený čas (Divadelné združenie Stromy), zase v nemeckom Berlíne. Roky 2001 – 2002 strávila v Tokiu, kde sa venovala nielen výskumu japonského umenia so zameraním na Butoh divadlo, ale aj „súkromným záležitostiam“. Ešte v Mexiku jej totiž padol do oka japonský architekt...

O ostatnom období v divadelnom živote Vandy Turekovej, ktoré sa začalo Anastáziou v Tančiarni (SND) a potvrdilo jej inklináciu k pohybovým predstaveniam, možno povedať, že je slovenské. Svoje zatiaľ posledné divadelné role vytvorila v bratislavskom Divadle Aréna – zahrala si Sestru v inscenácii hry súčasnej ruskej autorky You a psychiatričku Lisbeth v inscenácii hry Per Olov Enguista V hodine rysa. V roku 2003 účinkovala Vanda Tureková v pohybovom filme Whispers režiséra Jozefa Vlka.

Zdroj: Scena.cz

Komentáře - zatím bez komentáře