Vera Cholodnaja

Vera Vasiljevna Levčenko sa narodila 30. augusta 1893 v Poltave, vtedajšom Ruskom impériu. Jej rodina ju už od útleho detstva podporovala v jej záujme o divadlo, aj keď je faktom, že ako malé dievča najprv túžila po kariére baletky.

Dôležitou udalosťou pre ňu bolo, keď v roku 1908 videla v divadle predstavenie Francesca di Rimini. Na mladučkú Veru to spravilo hlboký dojem. Bola priam unesená stvárnením hlavnej ženskej roly jej predstaviteľkou a definitívne sa rozhodla stať sa herečkou.

V roku 1910 si berie za manžela Vladimira Cholodného, prvého známeho ruského automobilového pretekára a za krátku dobu sa im narodí dcéra Jevgenija. O rok na to si adoptujú ešte jedno dieťa. Zhruba v tomto období dostáva menšie roly vo filmoch.

Zlom v jej slávnej kariére nastane po vypuknutí prvej svetovej vojny. Manžel Vladimir je odvelený do armády a zakrátko na to je predstavená vtedy už známemu režisérovi Jevgenijovy Bauerovi. Ten práve zhodou okolností hľadá vhodnú herečku do obsadenia filmu Pesň torzestvujuščej ljubvi z roku 1915. Mladé dievča ho uhranulo na prvý pohľad a ponúkol jej titulnú úlohu. Film sa stal kasovým trhákom vo vtedajšom cárskom Rusku. Zrodila sa nová hviezda. Jej havranie vlasy a šedé oči s tajomným pohľadom fascinovali divákov.

Nasledovala séria veľmi úspešných titulov. Deti věka z roku 1915, Miraži (1916), Žizň za žizň (1917) alebo Molči grusti molči z roku 1918. Vera sa vo svojich rolách implementovala do postáv osudových žien, ktorým nie je súdené byť šťastnými. Krátko po Veľkej októbrovej revolúcii ešte nakrúcala filmy. Hovorí sa, že v tom čase bola natoľko produktívna, že jej nová snímka mala premiéru každý tretí týždeň. V roku 1918 uznala, že by bolo vhodné presťahovať sa s rodinou do bezpečnejšej Odesy. Budúcnosť v Sovietskom boľševickom Rusku bola neistá. V Odese po krátkej dobe, 16. februára 1919, zomiera.

Ako oficiálna príčina smrti bola uvedená španielska chrípka. Aj napriek tomu, že prirodzené úmrtie potvrdzovali jej dcéra, sestry aj jej impresário, je táto smrť dodnes predmetom rôznych špekulácií. Jedna z nich tvrdí, že ju dalo otráviť sovietske politické vedenie, ktorému údajne ležala v žalúdku. Túto domnienku živí fakt, že bol v Moskve neskôr zastrelený jej muž a že sa zachovalo iba päť jej kompletne nepoškodených filmov. Ďalšou verziou je otrávenie hviezdy naopak bielovardejskou kontrašpionážou - Cholodnaja bola preukázateľne kontaktom sovietskeho rozviedčíka George Lafara pracujúceho v odeskom štábe francúzskych intervenčných síl. Ďalej je tu celý rad ešte fantastickejších výmyslov, ako že ju uškrtil jeden generál, jej milenec atď. Nech už bola príčina akákoľvek, v deň pohrebu sa prišli vystavenému nabalzamovanému telu mŕtve pokloniť davy obdivovateľov a ten večer mnoho divadiel z piety zrušilo svoje predstavenia. Počas jej pohrebu bol nakrútený dokument, ktorý mal neskôr podobnú návštevnosť ako jej filmy.

Vera Cholodnaja je dodnes považovaná za kráľovnú ruského nemého filmu. Zároveň je už navždy najväčším kultúrnym symbolom poslednej cárskej éry.

Themyth