Herec
2007Seriál - Dokumentární, Historický
2003
Seriál - Dokumentární, Životopisný
1976
Film - Dokumentární
1957
Seriál - Dokumentární, Historický
1951
Näin syntyi nykypäivä... 1900-1950
Film - Dokumentární, Historický
1950
Film - Dokumentární
1942
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
1932
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
1915
Hänen Majesteettinsa Keisarin käynti Helsingissä
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
1896
Scene from the Coronation of the Czar of Russia
Film - Krátkometrážní
Film - Krátkometrážní
Couronnement du Czar: Les Souverains et les Invités se rendant au sacre (escalier rouge)
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
Archivní záběry
2017Mikuláš a Alexandra: poslední ruští carové
Film - Dokumentární, Životopisný, Drama, Historický
Film - Dokumentární, Historický
Film - Dokumentární
2014
Seriál - Dokumentární, Válečný, Historický
Film - Dokumentární, Historický
2010
Mannerheim - Jörn Donnerin kertomana
Seriál - Dokumentární, Životopisný, Historický
2009
Andrew Marr's The Making of Modern Britain
Seriál - Dokumentární
2008
Tsaarin kenraali, Suomen marsalkka Mannerheim
Film - Dokumentární, Životopisný
2005
Film - Dokumentární, Válečný, Historický
Seriál - Dokumentární
Film - Dokumentární
2003
Seriál - Dokumentární, Válečný, Historický
1986
Seriál - Válečný, Drama, Fantasy
1962
Film - Dokumentární
1961
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
1953
Bis fünf nach zwölf - Adolf Hitler und das 3. Reich
Film - Dokumentární, Válečný
1932
Film - Drama, Romantický, Historický
Mikuláš II. sa narodil ako najstarší syn cára Alexandra III. a dánskej princeznej Márie Sofie Dánskej. Cárom sa stal v roku 1894, keď mal iba dvadsaťšesť rokov. Za ženu si zobral svoju starú lásku, nemeckú princeznú Alix Hessenskú, ktorej babičkou bola britská kráľovná Viktória. Po svadbe prijala meno Alexandra Fjodorovna a konvertovala na pravoslávnu vieru. Mikuláš mal päť súrodencov. Mikuláš miloval rodinný život a pohodlie. Funkciu považoval za ťažkú povinnosť. Bol menšieho vzrastu, nerozhodnej povahy. Trpel chorobnou podozrievavosťou voči svojmu okoliu čo súviselo aj s násilnou smrťou akou bol zavraždený jeho starý otec Alexander ll.. Svoju autoritu odvodzoval od boha.
Život a činy posledného cára vďaka jeho slabej povahe silno ovplyvňovala jeho poverčivá a panovačná manželka Alexandra. Tá privolala na cársky dvor samozvaného svätého muža Rasputina. Videla v ňou pomoc na uzdravenie syna Alexeja, ktorý trpel hemofíliou. V roku 1916 bol Rasputin zavraždený. Mikuláš nastúpil do čela rozsiahlej ríše v neľahkej dobe. Krajina sa zmietala v kríze, z ktorej sa len ťažko dostávala. Kedysi silnou ríšou sa šírili hlad a bieda.
Za vlády v roku 1905 cárska vojenská stráž počas takzvanej Krvavej nedele zmasakrovala pokojný sprievod, ktorý hodlal odovzdať cárovi petíciu žiadajúcu zlepšenie pracovných podmienok, zrušenie cenzúry a toleranciu v náboženských otázkach. V podobnom liberálnom duchu sa pred svojou smrťou snažil ríšu viesť Mikulášov starý otec Alexander ll. Práve osud starého otca v Mikulášovi živil podozrievavosť a nevôľu k zmenám v krajine. Krvavé potlačenie demonštrantov viedlo k mobilizácii obyvateľstva. Krajinu zachvátila vlna štrajkov, pripojili sa aj vzbury v námorníctve. Príkladom bol krížnik Potemkin, ktorý slúžil ako námet k známemu sfilmovaniu. Do týchto časov vstúpila prvá svetová vojna, v ktorej sa Rusku nedarilo a k tomu štrajky obyvateľstva neutíchali. Ruské cárstvo skončilo revolúciou vo februári 1917, kedy cár abdikoval. Vládnuť začala dočasná vláda. V roku 1917 boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom dočasnú vládu zvrhli a nastolili režim sovietov.
Mikuláša II. s jeho manželkou a deťmi brutálne zavraždilo boľševické komando v roku 1918 v meste Yekaterinburg. Od roku 1998 boli postupne ostatky Mikuláša II., jeho žena a detí pochované v pevnosti v Petrohrade. Cirkev členov cárskej rodiny vyhlásila za svätých. Na mieste vraždy bol postavený Chrám Všetkých svätých Na krvi.