Merian C. Cooper

Merian C. Cooper

Osobnostcsfd.cz

Herec, Režisér, Producent, Kameraman

Mohlo by vás zajímat
Filmografie

Herec

2005

I'm King Kong!: The Exploits of Merian C. Cooper

Film - Dokumentární


1933

King Kong

Film - Dobrodružný, Horor, Fantasy


1925

Nomádi – Bitva o pastvu

Film - Dokumentární


Režisér

1952

This Is Cinerama

Film - Dokumentární


1935

The Last Days of Pompeii

Film - Dobrodružný, Drama


1933

King Kong

Film - Dobrodružný, Horor, Fantasy


1929

Čtyři pera

Film - Dobrodružný, Drama, Romantický


1927

Čang

Film - Dobrodružný, Dokumentární


1925

Nomádi – Bitva o pastvu

Film - Dokumentární


Producent

1956

Seven Wonders of the World

Film - Dokumentární


1953

Slunce jasně svítí

Film - Komedie, Western, Drama


1952

Tichý muž

Film - Komedie, Drama, Romantický

This Is Cinerama

Film - Dokumentární


1950

Rio Grande

Film - Western, Romantický


1949

Mighty Joe Young

Film - Dobrodružný, Drama, Fantasy


1948

Tři kmotři

Film - Western, Drama


1947

Uprchlík

Film - Drama


1940

Doktor Kyklop

Film - Dobrodružný, Horor, Sci-Fi


1938

The Toy Wife

Film - Drama


1935

Země hrůzy

Film - Dobrodružný, Fantasy

The Last Days of Pompeii

Film - Dobrodružný, Drama


1933

King Kong

Film - Dobrodružný, Horor, Fantasy

The Monkey's Paw

Film - Horor


1929

Čtyři pera

Film - Dobrodružný, Drama, Romantický


1927

Čang

Film - Dobrodružný, Dokumentární


1925

Nomádi – Bitva o pastvu

Film - Dokumentární


Kameraman

1928

Gow the Head Hunter

Film - Dokumentární


Host

1953

The 25th Annual Academy Awards

Seriál - Publicistický


Archivní záběry

2002

Couples et duos de légende du cinéma : Ernest B. Schoedsack et Merian C. Cooper

Film - Dokumentární, Krátkometrážní

Životopis

Americký producent, režisér, scenárista, kameraman, no predovšetkým človek s dušou skutočného dobrodruha – to bol Merian C. Cooper. Narodil sa v Jacksonville na Floride roku 1893 a už od mladosti sníval o diaľavách a objavovaní neprebádaných končín sveta. Ako chlapec menšieho vzrastu chcel predbehnúť svojich rovesníkov veľkým záujmom o športové aktivity a už v týchto detských rokoch sa začala rodiť i ďalšia z jeho vášni – záujem o letectvo. V roku 1911 nastúpil na Námornú akadémiu v Annapolise, no časom z nej musel kvôli svojim príliš otvoreným názorom vystúpiť. Počas Prvej svetovej vojny bojoval v Európe ako pilot bombardéra. V tejto dobe sa prvý krát stretáva s Ernestom B. Schoedsackom, pracujúcim v armáde ako vojnový kameraman, jeho životným priateľom a spolupracovníkom s ktorým sa neskôr réžijne podieľal na všetkých svojich filmoch. Počas jedného náletu sa stalo, že bolo jeho lietadlo zostrelené a jemu sa len so šťastím podarilo uniknúť z plameňov smrti. Na túto udalosť mu navždy ostala pamiatka v podobe jaziev po popáleninách na oboch rukách. Jeho dobrodružná povaha však touto traumou neutrpela a on sa rozhodol vrátiť do bojov a v roku 1920 sa pridáva na stranu Poliakov, ktorí bojovali proti boľševikom. Pomáhal zhromažďovať amerických vojnových letcov do Kosciuszkovej légie, ktorej sa stal veliteľom a nalietal v nej vyše 70 bojových misií. V týchto bojoch bol znova zostrelený a život mu zachránilo len to, že ho Rusi vďaka jeho zjazvením rukám považovali za roľníka. Dostal sa do zajateckého pracovného tábora, no v roku 1921 sa mu z neho podarilo ujsť.

Z bojov v Európe sa vracia späť do Ameriky a tu sa v roku 1922 opäť stretáva so Schoedsackom, tentokrát na palube lode Wisdom II, ktorá sa plavila za dobrodružstvami po svetových moriach. Počas tejto plavby sa začínajú ich spoločné filmárske začiatky, keď sa im napr. v Etiópii podarí nafilmovať zhromaždenie armády Haile Salassieho. Neskôr v roku 1925 nakrúcajú dokumentárnu drámu GRASS (Tráva) o živote perských kočovníkov neustále si hľadajúcich nové pastviny pre svoje stáda. Za ďalšou prácou sa vydávajú o dva roky neskôr do Siamu (dnešné Thajsko) nakrútiť dokumentárno-dobrodružnú snímku CHANG o ľudožravých tygroch a besniacich sloních stádach. Za účelom nakrúcania boli všetky zvieratá odchytené v tamojšej divočine. Film, ktorý bol v roku svojho vzniku nominovaní na Oscara na hlavnú cenu vynikal prevážne autenticitou záberov pri ktorých veľakrát obaja riskovali vlastné životy, keď kamerovali rozzúrené zvieratá idúce im ,,po krku“ mnohokrát len kúsok od nich.

V roku 1929 nakrúca film THE FOUR FEATHERS (Štyri pierka) na ktorom sa podieľa aj ako kameraman a ktorý bol neskôr ešte inými režisérmi trikrát sfilmovaní. V príbehu o úteku s afrického väzenia čerpal Cooper so svojich vlastných zážitkov z vojnového zajatia. Po jeho uvedení do kín sa vracia z Hollywoodu do New Yorku. Tu na Manhattane začal v rokoch 1929-30 vo svojom byte na východnej 73. avenue náčŕtať námet pre svoj najslávnejší film. Pri svojej predstave príbehu o veľkej gorile ničiacej New York vychádzal z knihy Objavy a dobrodružstvá v rovníkovej Afrike od cestovateľa Paula Du Chaillu, ktorú čítal už ako 6 ročný. Do podoby scenára dal Cooper námet preniesť anglickému literátovi Edgarovi Wallaceovi. Podľa Wallaceho sa mal príbeh volať buď The Beast (Zviera) alebo Kong. Po dlhej debate sa však Cooper a Wallace dohodli na názve KING KONG. Krátko nato však Wallace ochorel na zápal pľúc a časom mu podľahol.

Ďalšou prácou na scenári teda Cooper poveril scenáristu Jamesa Creelmana, ktorý ho spolu so Schoedsackovou manželkou Ruth Roseovou dotiahol až do finálnej podoby. Pôvodný zámer štúdia bol aby Konga hral vysoký zamaskovaný herec. To však Cooper odmietal a pre svoj film si ,,vypožičal“ animátora Willisa O´Briena, ktorý v tom čase pracoval na trikovom a nikdy nedokončenom filme Creation. Aj keď si bol vedomí, že jeho práca bude časovo veľmi náročná a zdĺhavá, videl to ako najlepšiu možnosť pre uskutočnenie svojich predstáv. Nakoniec sa niektoré zábery O´Brienovej stop-motion animácie z Creation preniesli aj do King Konga. 24. februára 1933 si spoločnosť RKO zaregistrovala práva na film. Ten mal aj napriek prehlbujúcej sa hospodárskej kríze obrovský úspech, divákov ohromil na svoju dobu priam neskutočnými špeciálnymi efektami a stal sa základným pilierom žánru monster filmov s mnohými nasledovateľmi. Ešte predtým sa začiatkom roka 1933 dočkal King Kong aj knižného prepisu a film v roku 1938 aj obnovenej premiéry. V rok svojej premiéry sa Kong pod Schoedsackovým réžijným vedením dočkal aj voľného pokračovania ,,Son of Kong“ no to však kvôli svojmu slávnejšiemu ,,otcovi“ časom upadlo do zabudnutia.

V roku 1935 chcel Cooper pokračovať v Kongovej tradícii dobrodružných filmov a tak vzniká výpravná snímka THE LAST DAYS POMPEII (Posledné dni Pompejí). Po japonskom útoku na základňu Pearl Harbor sa aj napriek svojmu pokročilému veku rozhodol vstúpiť znova do armády. Za svoju odvahu a nasadenie v boji bol po vojne povýšení na brigádneho generála. V povojnových rokoch bol stále posadnutý myšlienkou znova Konga sfilmovať a tá mu nedala spať do konca života. Náplasťou mu aspoň bolo produkovanie filmu Mighty Joe Young (1949) znova pod režisérskou taktovkou Schoedsacka a s oscarovými efektami O´Briena na ktorých sa tiež výrazne podieľal vtedy začínajúci Ray Harryhausen. Venoval sa tiež produkcii filmov slávneho Johna Forda (3 Godfathers, Pevnosť Apačov, Rio Grande, Stopári...), ktorých spolupráca sa začala už v 30. rokoch. V roku 1953 bol dokonca ako producent Fordovho filmu Tichý muž nominovaní na Oscara. V tom čase sa zároveň podieľal aj na výrobe dokumentu THIS IS CINERAMA (1952) predstavujúci novú obrazovú širokoúhlu technológiu slúžiacu na opätovné prilákanie ľudí do kín (už predtým pomáhal presadzovať do kinematografie farebný a širokoúhly film). Dokument majúci premiéru 30. septembra 1952 ukazujúci krajinu USA sa nielen stal obrovským hitom ale aj svojou technikou premietania revolučným dielom medzi širokoúhlymi filmami. Výsledkom jeho pracovnej vyťaženosti súčasne na filmoch Tichý muž a This is Cinerama mu bolo uznanie roku 1953 v podobe Oscara za celoživotné dielo. Od roku 1933 bol ženatí s herečkou Dorothy Jordanovou s ktorou mal 3 deti. Zomrel 21. apríla 1973 a až mysticky pôsobí fakt, že len 16 hodín po ňom ho nasledoval herec Robert Armstrong, ktorý si v King Kongovi zahral Carla Denhama inšpirovaného práve osobou samotného Coopera. Merian C. Cooper bol síce muž menší vzrastom (173 cm), ale veľký svojou vôľou a vytrvalosťou, ktorou nielen výrazne prispel k rozvoju svetovej kinematografie, ale pre mnohých sa stal i príkladom ideálneho amerického hrdinu.

Stanislav "curunir" Bystrian

Komentáře - zatím bez komentáře

Tyto stránky jsou chráněny reCAPTCHA a platí zásady ochrany osobních údajů a smluvní podmínky společnosti Google.