Ulrike Meinhof

Ulrike Marie Meinhofová sa narodila 7. októbra 1934 v dolnosaskom Oldenburgu v Západnom Nemecku. Ako dieťa stratila oboch rodičov, a tak vyrastala ako nevlastná dcéra. Už počas štúdii žurnalistiky sledovala a reagovala na kauzu zbrojenia Nemecka nukleárnymi zbraňami. To boli prvé náznaky jej rebelantskej nátury. Ako 27-ročná sa vydala za šéfredaktora ľavicového plátku Konkret, Klausa Rainera Röhla, s ktorým mala dve deti. Neskôr sa rozviedli a Ulrike začala uvažovať radikálne.

Vstúpila do ultraľavicového študentského hnutia, ktorého duchovným otcom bol známy Rudi Dutschke, ktorý v roku 1968 prežil atentát šialeného konzervatívca. Ona a ostatní členovia vyzývali k zastaveniu vojny vo Vietname, ako aj proti nacistickým zločincom, ktorí sa po vojne votreli do západonemeckej vlády. Pri súdnom procese s aktérmi útoku na jeden obchodný dom spoznáva Meinhofová ešte ako ľavicová novinárka Andreasa Baadera a Gudrun Ensslinovú a v roku 1970 sa stáva spoluzakladateľkou RAF (Rote Armee Fraktion, Frakcia Červenej armády). Prvou akciou RAF sa stalo práve Baaderovo oslobodenie. 14. mája 1970 prepadli budovu Inštitútu pre sociálne otázky, premohli policajnú ochranku a umožnili Baaderovi útek. Oficiálny vznik RAF sa však datuje až po tejto akcii.

Nasledoval vojenský výcvik v Jordánsku za asistencie palestínskej organizácie Fatah, na čo sa RAF vrátila do Nemecka a začala s prepadmi bánk, bombovými útokmi na americké vojenské objekty, ako aj na budovy mediálneho koncernu Alexa Springera, vydavateľa krajne pravicových novín. Po celý ten čas dostávala RAF zbrane, muníciu a ďalší výcvik okrem iného od východonemeckej Stasi. Ulrike však začala mať oprávnené obavy, čo sa znevidelo Ensslinovej, ktorá na ňu činila psychický nátlak, až to prerástlo do takej miery, že upadla u členov RAF v nemilosť. To sa však už slučka utiahla a polícia po dlhom pátraní v roku 1972 zatkla všetkých členov prvej generácie RAF.

Vo väzení Stuttgart-Stammheim čakala Ulrike aj ostatných tvrdá izolovaná väzba, čo sa rozhodli riešiť protestnými hladovkami, ktoré mali minimálny úspech a len zvyšovali napätie. 9. mája 1976 našli Ulrike Meinhofovú obesenú vo svojej cele. Oficiálna verzia znela samovražda, viacero ľudí však doteraz verí, že to bola politická vražda na objednávku nemeckej vlády.

„Ak hodí kameňom jeden, je to trestný čin. Ak hodia kameňom stovky, je to politický akt...“

BlackTom