Nous nous sommes tant haïs

Píše sa 9. máj roku 1950. Na ministerstve zahraničných vecí skupina novinárov netrpezlivo očakáva francúzskeho šéfa diplomacie. Robert Schuman šokuje prítomných žurnalistov i celú krajinu vyhlásením, že len päť rokov po skončení vojny došlo k definitívnemu zmieru medzi Francúzskom a Nemeckom. Potvrdením budúceho priateľstva má byť aj založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Jeho úlohou má byť kontrola trhu a koordinácia hospodárskej spolupráce v záujme zabránenia ďalšiemu vojnovému konfliktu. Zakladajúcimi členmi tejto medzivládnej hospodárskej organizácie sa stali v minulosti znepriatelené krajiny a položili tak základy neskoršej Európskej únie. Schumanovo vyhlásenie vyvolalo prudkú vlnu reakcií. Spomienky Francúzov na nedávnu nacistickú okupáciu a vichystickú kolaboráciu s Nemeckom boli ešte stále príliš živé na to, aby nepodráždili verejnú mienku. Ale nemecký novinár Jurgen vidí dôsledky ministrovho vyhlásenia inak. Aj on má živé spomienky na časy, ktoré strávil ako mladý nemecký vojak v Paríži. Keď v kaviarni po rokoch stretne svoju bývalú francúzsku lásku, podujme sa začať v novej Európe aj on nový život. Spojením "veľkých" dejín s "malými" osobnými príbehmi Francúzov a Nemcov sa tvorcom podarilo nielen zobraziť historické udalosti, ale aj vysloviť univerzálne humanistické posolstvo o solidarite a mieri - ideáloch, ktoré má aj dnes stelesňovať Európska únia. Film vznikol pri príležitosti 50. výročia podpísania tzv. Rímskych zmlúv, ktorými boli založené Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Tie boli neskôr spoločne s Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ integrované do Európskej únie.