Základný kameň pre stavbu kostola a kláštora v Marianke položil kráľ Ľudovít Veľký z Anjou roku 1377. Kostol sa nestaval pre veriacich, pretože v tomto čase nebola v Marianke osada, iba pustovnícke chalupy paulínov. Im daroval kráľ Ľudovít kláštor aj s kostolom, ktorý bol určený pre milostivú sošku Panny Márie a do ktorého ju slávnostne umiestnili roku 1380. Tu sa nachádza dodnes. Po tureckom pustošení pôvodne gotický kostol renovovali v barokovom slohu. Začiatkom 18.storočia do Marianky prichádzali pútnici viacerých národností. Do kostola sa nevošli, preto paulíni postavili na nádvorí väčšiu kaplnku, pri ktorej sa súžili bohoslužby. Predpokladá sa, že je najstaršia zo všetkých kaplniek v Marianke. Marianku navštevujú veriaci nepretržite, obzvlášť počas mariánskych sviatkov. Od roku 1990 sa každú sobotu pred druhou nedeľou v mesiaci koná tzv. mesačná púť. Významnou historickou stavbou mariánskeho miesta je kláštor, ktorý tvorí integrálnu súčasť pútnického strediska. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa na tomto mieste stretávali oponenti režimu, najmä z oblasti ekológie, aby zachránili zdevastovanú budovu kláštora, ktorý mal už v tom čase zborenú strechu. Mnohými brigádami sa podarilo strechu izolovať. Vďaka tejto skupine odvážnych ľudí vznikla aj „redakcia“ samizdatu Bratislava nahlas pod vedením Jána Budaja a podhubie neskôr založeného Združenia kresťanských ekológov pod vedením Ing. Vlada Krempašského. Najmä toto združenie sa zaslúžilo o sprístupnenie aj iných pútnických miest na Slovensku.
