Secuko Hara

Narodila sa v Kanawage, v časti Yokohama 17.6.1920 do mnohodetnej rodiny ako jedna z ôsmich detí. Jej staršia sestra sa vydala za japonského režiséra Husatora Kumagaia, ktorý mladej Secuko sprostredkoval prvú hereckú príležitosť v jej pätnástich rokoch.

Po niekoľkoročných skúsenostiach v menej známych filmoch sa v roku 1946 objavila vo filme Akiru Kurosawu, dnes najznámejšieho japonského režiséra všetkých čias. Bol to jeden z jeho prvých filmov a prvý povojnový. Nebola to ich jediná spolupráca. V roku 1951 si zahrala vo shakespearovskej adaptácii IDIOT, ktorú si japonský režisér prispôsobil k východnej kultúre a svojráznej interpretácii zápletky. Ďalej si zahrala v niekoľkých veľmi kvalitných drámach ako MESHI (1953), 47 RONIN (1962) atď., ale jej najznámejší režisérsky mentor a človek, ktorý ju najviac preslávil nielen v Japonsku, ale aj vo svete, bol Jasudžiro Ozu, známy svojimi minimalistickými drámami zo súčasného Japonska. A tým sa dostávame k jej dvom najznámejším a najoceňovanejším snímkam, v ktorých hrala – BANSHUN (Late spring resp. Neskorá jar, 1949) a Tōkyō monogatari (Tokyo story resp. Príbeh z Tokia, 1953).

Secuko Hara sa nikdy nevydala a je považovaná za akýsi symbol večnej panny. V súvislosti s jej súkromným životom sa šepká aj o vzťahu medzi ňou a režisérom Jasudžirom Ozu. A v roku, kedy predčasne Ozu opustil tento svet (1962) navyše ukončila hereckú kariéru a odišla do ústrania. V jednom rozhovore sa neskôr vyjadrila, že nikdy nehrala s nadšením a herectvo brala ako súčasť práce, ktorou živila svoju rodinu. Roku 2014 sa dožila úctyhodného 94-tého roku života.

Martin "MikO_NR_1909" Hladký