Katarína Kolníková

Narodila sa 20. apríla 1921 v Radošine do rodiny chudobného železničiara. Mala 8 súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov slúžila v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine.

Celý život obetovala divadlu. Debutovala už ako 12 ročná v hre Jezuliatko. Ako ochotníčka sa predstavila v 16 inscenáciách, keď sa potom v roku 1971 stala členkou Radošinského naivného divadla. Spolu so Stanislavom Štepkom bola hlavnou ikonou divadla. Účinkovala takmer vo všetkých predstaveniach a pre Stanislava Štepku bola veľkou múzou.

Katarína Kolníková zomrela 29. mája 2006 vo svojom byte v Radošine. Vďaka svojskému spôsobu herectva a hlavne radošinskému dialektu sa stala nezabudnuteľnou postavou slovenských divadelných dosiek.

Pár slov Kataríny Kolníkovej:
Myslela som si, že ludý sú len dobrí a zlí. Potom som prišla na to, že zlí móžu byt aj mrchaví a dobrí aj múdri. Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, ked sú múdri lahostajní. O tom bola naša Človečina kedysik a o tom je aj neská, ked je múdrych pár a sprostých nejde vykynožit any nasilu!
Pozývam vás do nášho dyvalla, aby ste sa spolu s nami zasmáli na tom, jakí nýkedy dokážeme byt malí a smíšni...

Peter "peteriko" Sochor