Herec/čka
1955Film - Dokumentární, Krátkometrážní, Historický
1945
Film - Dokumentární, Válečný, Historický
Film - Dokumentární, Krátkometrážní
1943
Druhá světová válka 5: Bitva o Rusko
Film - Dokumentární, Válečný
Archivní záběry
2019Nejdůležitější okamžiky 2. světové války v barvě
Seriál - Dokumentární, Historický
2010
Seriál - Dokumentární, Válečný, Historický
Film - Dokumentární, Historický
2009
Seriál - Dokumentární, Válečný, Historický
Seriál - Dokumentární, Válečný, Historický
2008
Hitler & Stalin: The Roots of Evil
Film - Dokumentární, Historický
2007
Film - Dokumentární
2005
Film - Dokumentární, Historický
Marshaly pobedy: Zhukov i Rokossovsky
Film - Dokumentární, Válečný, Historický
Zweite Republik - Eine unglaubliche Geschichte, Die
Seriál - Dokumentární
1995
Film - Válečný, Životopisný, Drama, Historický
Seriál - Dokumentární, Válečný
1953
Bis fünf nach zwölf - Adolf Hitler und das 3. Reich
Film - Dokumentární, Válečný
Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil prvého decembra roku 1896 v obci Strelkovka v Kalužskej oblasti, v Ruskom impériu. Pochádzal z nemajetnej rodiny. Vyrastal v skromných pomeroch a vyučil sa za kožušníka. Tejto profesii sa však nevenoval. Keď mal devätnásť rokov, vstúpil do cárskej armády, kde pôsobil v jazdeckom pluku. Počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie bojoval v radoch Červenej armády. V roku 1921 sa stal členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Už od mlada inklinoval k armáde. Vďaka svojim schopnostiam, odhodlaniu a vytrvalosti rýchlo postupoval vo vojenskej hierarchii. V roku 1939 bol povýšený na armádneho generála. Stal sa vrchným veliteľom Kyjevského vojenského okruhu. V roku 1941 sa stal náčelníkom generálneho štábu Červenej armády. Bol jedným z najbližších Stalinových spolupracovníkov. Varoval ho pred inváziou fašistického Nemecka. Vďaka Stalinovej dôvere Žukov zodpovedal za viacero významných bitiek a vojenský operácií. Bol to geniálny stratég, ktorý vybojoval mnoho víťazstiev, ktoré zvrátili priebeh druhej svetovej vojny. Mal povesť tvrdého, prísneho, nekompromisného veliteľa.
V roku 1943 bol povýšený do hodnosti maršala Zväzu sovietských socialistických republík. Druhého mája roku 1945 dobil hlavné mesto Tretej ríše – Berlín. Ôsmeho mája 1945 prijal s poverením vrchného veliteľa Červenej armády, Josifa Vissarionoviča Stalina, absolútnu nemeckú kapituláciu. Po Stalinovej smrti v roku 1954 sa stal námestníkom ministra obrany a o rok neskôr už zasadol do kresla ministra obrany. V roku 1957 bol krátku dobu členom ústredného výboru Komunistickej strany sovietskeho zväzu. V ďalších rokoch sa venoval predovšetkým literárnej činnosti. Prispieval do novín a časopisov a pracoval na svojich memoároch.
Zomrel osemnásteho júna roku 1974 v Moskve. Mal 77 rokov a bol pochovaný so všetkými vojenskými poctami pri Kremli.