Ben Burtt

Ben Burtt, legendárna postava v histórii zvukových efektov a zároveň štvornásobný držiteľ Oscara, sa narodil 12.7.1948 v Jamesville v americkom štáte New York. Bol synom profesora chémie na Syrakúzskej univerzite, čo pravdepodobne ovplyvnilo výber jeho kariéry - študoval fyziku na Allegheny College. Ale Ben Burtt bol okrem toho obrovský filmový fanúšik, obzvlášť fascinovaný zvukom - často si nahrával obľúbené pasáže známych filmov na magnetofón. V roku 1970 mu takáto nahrávka, ním upravená a nazvaná “Yankee Squadron”, vyniesla najvyššie ocenenie na Národnom Študentskom Filmovom Festivale. Toto mu taktiež umožnilo získať štipendium na Univerzite Južná Karolína, kde v roku 1975 dosiahol najvyššie vyznamenanie. Počas štúdia rozvíjal svoj záujem o zvukové efekty vďaka práci pre Zvukovú knižnicu Columbie, ktoré bola súčasťou univerzity.

Ešte v tom istom roku sa producent Garry Kurtz vrátil na miesto svojho štúdia, práve na Univerzitu Južnej Karolíny, s cieľom nájsť vhodných adeptov do tímu pre svoj najnovší sci-fi film, ktorý pripravoval spolu s režisérom Georgom Lucasom. Po odporúčaní viacerých profesorov vyhľadal Burtta a predstavil ho samotnému Lucasovi. Ten sa s ním rozprával o svojom záujme použiť vo filme prirodzené zvuky aj pri mimozemských postavách a vesmírnych technológiách radšej ako elektronicky vytvorené zvuky. Burtt potom strávil celý rok hľadaním a zaznamenávaním tých správnych zvukov, ktoré by eventuálne mohli byť použité vo filme Star Wars. Napríklad zvuk meča Luka Skywalkera bol vytvorený kombináciou bez zvuku pusteného filmu a pozadia televízneho vysielania. Burtt taktiež vytvoril legendárne zvuky dychu Dartha Wadera a "piskot" R2-D2. Burttova práca na Star Wars bola v roku 1978 ohodnotená Cenou Filmovej Akadémie a urobila ho jedným z najžiadanejších zvukových dizajnérov a tvorcov efektov v Hollywoode.

Ben Burtt s Lucasom okrem iného pracovali aj na všetkých zvyšných dieloch Star Wars, či na prvom diely filmov o Indiana Jonesovi. Ten režíroval Steven Spielberg a tak sa začala ich vzájomná spolupráca, ktorá pokračovala v roku 1982 filmom E.T., kde Burtt vytvoril zvuk, ktorý vydával známy mimozemšťan, čiastočne aj nahrávkou dychu svojej ženy počas mrazu. Nasledovalo niekoľko filmov, vrátane pokračovaní Indiana Jonesa. Za prvý diel Dobyvatelia stratenej archy a tretí - Posledná krížová výprava - dostal Burtt Oscarov, rovnako ako aj za prácu na spomínanom filme E.T..

V roku 1990 zanechal prácu pre spoločnosť Lucasfilm, aby sa mohol venovať režírovaniu. Začal s niekoľkými dokumentami v IMAX formáte, prvým bol Modrá planéta (1990). O tri roky neskôr sa vrátil k "Lucasovcom", tentoraz ako asistent režiséra pri seriáli Dobrodružstvá mladého Indianu Jonesa. V roku 1999 začal pracovať na prvej časti znovu oživenej série Star Wars. V novom miléniu bol Burtt zamestnaný najmä prácou pre Lucasa a Spielberga, keď sa podpísal pod ďaľšie dva diely Star Wars či filmy Mníchov a Indiana Jones a kráľovstvo kryštálovej lebky. V poslednej dobe sa podieľal na megaúspešnom animovanom filme WALL-E pre PIXAR a Abramsovom oživení série Star Trek.

Burt počas svojej kariéry zabezpečil mnohým filmom úspech a slávu, akú by bez neho možno nezískali. Jeho čaro spočíva jednak v jeho vysokej a stabilnej úrovni vo vytváraní efektov a jednak v určitej empatii a ľudskosti, ktorú dokáže svojim neživým postavám vdýchnuť. Preto všetci verme, že nás bude ešte dlho zásobovať dávkou originálnych zvukov, a to nielen vo filmoch Lucasa a Spielberga.

Matus "senyor" Slenro