Luise Rainer

Mnohé talentované herečky prežili krízu počas svojej umeleckej kariéry a nevedeli, či sa z nej dostanú. Kríza Luise Rainerovej, jednej z najväčších herečiek svojej doby, sa ukázala byť neprekonateľnou. Zažila rýchly vzostup ale i strmý pád.

Luise Rainerová sa narodila 12. januára 1910 vo Viedni do židovskej rodiny podomového obchodníka Heinricha Rainera a jeho ženy Emilie Königsbergerovej. Keď sa jej rodičia presťahovali do Düsseldorfu, zapísala sa tam na hereckú školu, kde v roku 1928 debutovala v miestnom divadle. Tu ju objavil Max Reinhardt, jeden z najväčších divadelníkov tých čias, a angažoval mladú herečku do svojho berlínskeho súboru. S postupným nástupom fašizmu musel Reinhardt s rasových dôvodov emigrovať do Anglicka a pritom sa rozhodol, že Luise zoberie so sebou. Odtiaľ obaja odišli po roku do Ameriky. Keď prišla do Hollywoodu, nebolo ju síce možné nazvať žiadnou začiatočníčkou, ale vo filmoch, v ktorých dovtedy hrala, dostávala len bezvýznamné úlohy.

Jej skutočná filmová kariéra prišla s jej prvým úspešným filmom, romantickou komédiou ESCAPADE (1935), kde vytvorila hlavnú ženskú úlohu. Rok nato nasledoval muzikál VEĽKÝ ZIEGFELD (1936), za ktorý si odniesla Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe a cenu newyorských filmových kritikov. Za noc sa z nej stala hviezda, avšak ona nebola spokojná a túžila do dramatickej úlohe. Nasledujúci rok vo filme DOBRÁ ZEM (1937) znova excelovala, začo si druhý krát po sebe vyslúžila Oscara. Podobný úspech sa podarilo zopakovať už len Katharine Hepburn v rokoch 1968 a 1969.

Dvere do filmového sveta mala mladučká herečka otvorené dokorán a zdalo sa, že jej závratnú kariéru nemôže už nič zastaviť. Za jej posledný veľký úspech možno označiť životopisný film o Johannovi Straussovi - THE GREAT WALTZ (1938). Potom ju Hollywood prinútil, aby hrala v ľahkých, komerčných filmoch ako THE EMPEROR´S CANDLESTICKS (1937) alebo BIG CITY (1937), v ktorých sa ako umelkyňa kompromitovala. Tieto filmy pre ňu znamenali iba existenčný úspech, ale umelecky upadla, dokonca niekoľko rokov nedostala žiadnu ponuku na filmovanie. Po čase sa sama uchádzala o menšie úlohy vo filme i v divadle. Počas vojny sa ešte objavila v ľahko nadpriemernej vojnovej dráme HOSTAGES (1943), ale to už nebola tá veľká herečka ako len pár rokov dozadu.

Potom nasledovalo už len niekoľko drobných úloh v TV filmoch a epizódne úlohy v seriáloch. Návratom na výslnie mohol byť Felliniho film SLADKÝ ŽIVOT (1960), nakoniec však úlohu v tomto filme nedostala. Ďalšej drobnej úlohy sa jej dostalo až v roku 1997 v koprodručnom filme HRÁČ. Rainerová sa roku 1937 vydala za scenáristu Clifforda Odesta, s ktorým sa ale o tri roky neskôr rozviedla. Jej druhým manželom bol newyorský nakladateľ Robert Knittel, s ktorým žila od roku 1945 až do jeho smrti v roku 1989 a s ktorým mala dcéru Francescu.

Počas svojej krátkej kariéry bola dvakrát nominovaná na Oscara a v obidvoch prípadoch ho dostala - toto sa doteraz podarilo len šiestim hercom. Jej kariéra sa však určite nedá označiť za neúspešnú, pretože aj keď bola krátka, dostalo sa jej úspechu ako len málokomu a natrvalo sa zapísala do dejín ako jedna z najväčších herečiek medzivojnového obdobia.

Stanislav "curunir" Bystrian