Hugo Wilhelm Friedhofer bol americký skladateľ a aranžér. Jeho otec Paul bol violončelista vyštudovaný v Drážďanoch v Nemecku, matka Eva Königová bola tiež Nemka. Rovnako ako jeho otec, aj Hugo študoval hru na violončele, a to vo veku 13 rokov. V roku 1917 zanechal štúdium na strednej škole, aby podporil učiteľa, ktorý bol prepustený pre radikálne a protivojnové názory. Pracoval ako violončelista v Ľudovom symfonickom orchestri v San Franciscu. Oženil sa už ako 19 ročný a do 22 rokov mal dieťa. Svoje hudobné znalosti rýchlo využil v pracovnom živote, keď hral v divadelných orchestroch a sprevádzal nemé filmy a divadelné predstavenia medzi celovečernými filmami.

V roku 1929 sa presťahoval do Hollywoodu, kde účinkoval ako hudobník pre štúdio 20th Century Fox, kde sa podieľal na filmoch ako Sedm tváří (1929) a Grand Canary (1934). Neskôr bol najatý ako orchestrátor pre Warner Bros. a pracoval na viac ako 50 filmoch pre toto štúdio. Počas pôsobenia u Warnerov bol z veľkej časti poverený spoluprácou s Maxom Steinerom a, keďže vedel po nemecky, aj s Erichom Wolfgangom Korngoldom. Bohužiaľ, hudobné oddelenie Warner Bros. malo všetky potrebné skladateľské talenty a jeho využilo len ako orchestrátora a aranžéra. Friedhoferov rozvíjajúci štýl sa niesol v romantickom duchu jeho súčasníkov. Jeho prvým filmom pre Warnerovcov bol western Oklahoma Kid (1939). V spolupráci s Alfredom Newmanom sa podieľal na hudbe k filmu Zorro pomstiteľ (1940). O dva roky neskôr spolupracoval s Maxom Steinerom na filme Osudová cesta od režiséra Raoula Walsha. Ďalším režisérskym velikánom bol Alfred Hitchcock, ktorý si prizval Friedhofera k filmu Záchranný člun (1944). Friedhofer sa v roku 1946 konečne vymanil z uzavretého kruhu Warner Bros. a odišiel na voľnú nohu a hneď dostal nomináciu na veľkú cenu. Konkrétne to bol film Žena za výkladom (1946), za čo dostal nomináciu na Oscara za Najlepšiu hudbu.

Newman bol v Hollywoode najuznávanejšou tvorivou osobnosťou filmovej hudby, ktorého slovo bolo zákonom u mnohých producentov a dokonca aj u niekoľkých magnátov, medzi nimi aj u Samuela Goldwyna. Ten ho odporučil na skomponovanie hudby pre spoločnosť MGM k Wylerovej povojnovej dráme Najlepšie roky nášho života (1946). Za tento film dostal Friedhofer svoju prvú cenu Oscara. O rok neskôr skomponoval vianočnú sláčikovú hudbu k filmu Biskupova žena (1947). Friedhofera, ktorého jeho kolegovia veľmi obdivovali, bol známy aj svojím štipľavým, sebaironickým humorom. Keď sa ho kolega skladateľ David Raksin opýtal, ako pokročil v práci k filmu Johankaz Arku, odpovedal: "Práve som začal grilovať!" V roku 1951 prichádza Billy Wilder s drámou Esovrukávu, v hlavnej úlohe Kirk Douglas, kde si prizval Friedhofera ako skladateľa. Film získal cenu Akadémie za najlepší scenár, ale aj za hudbu na Venice Film Festival. V 50. rokoch 20. storočia pracoval tento skladateľ so všetkými žánrami, ako napríklad western s filmom Hondo (1953), vojnový s filmom Mezi nebemapeklem (1956) alebo historický s filmom The Barbarian and the Geisha (1958), ktorý režíroval John Huston. V priebehu 60. rokov sa okrem ďalších filmov venoval aj televíznym seriálom a krátkometrážnym filmom. K spomínaním seriálom sa jeho hudba používala ako hlavná, ale aj ako doplnková v pozadí a vďaka tomu nebol z veľkej časti uvedený ako skladateľ. Jeho posledný úspešný film, ku ktorému skladal hudbu, bol western Křivák (1961), v hlavnej úlohe Marlon Brando, ktorý aj film režíroval.

Hugo Friedhofer sa radí medzi prelomových skladateľov zlatej éry Hollywoodu. Jeho hudba bola zapamätateľná a jeho kolegovia ako Max Steiner či Alfred Newman v ňom videli veľký potenciál. Videli správne, keďže bol Friedhofer nominovaný na cenu Oscara celkovo deväťkrát, z čoho jednu premenil. Je držiteľom ceny Golden Globes a bol nominovaný na cenu Laurel Award za hudbu k filmu Nezabudnutelná aféra (1957). Za svoj život zložil hudbu k vyše 150 filmom. Zomrel v nemocnici svätého Vincenta 17.5.1981 vo veku 80 rokov.

Reverse01

Komentáře - zatím bez komentáře