Marcel Camus

Významný francúzsky režisér Marcel Camus šokoval divákov na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, keď si jeho film Čierny Orfeus odniesol okrem Zlatej palmy z Cannes aj cenu Akadémie pre najlepší cudzojazyčný film. Jeho tvorca bol značnou časťou svojej kariéry spätý s krajinou samby a karnevalu, hoci uznania sa dočkal aj vo svojej vlasti.

Narodil sa v mestečku Chappes v Ardenách. Svoje rodisko opustil pre štúdium umenia v Paríži, ktoré úspešne dokončil a dokonca sa stal aj učiteľom umenia. Po vypuknutí druhej svetovej vojny narukoval na front a neskôr sa dostal do nemeckého zajateckého tábora.

Po návrate domov pracoval ako asistent pre Luisa Buñuela alebo Jacquea Beckera, na prvý režijný počin si musel počkať do roku 1957, kedy nakrútil film Mort en Fraude.

Dva roky po dokončení svojho debutu už predstavoval svoj najslávnejší film, Čierneho Orfea. Pôvodne chcel nakrútiť dokumentárny film, ale neskôr sa rozhodol svoje dojmy z Brazílie zasadiť do kontextu antického príbehu o Orfeovi a Euridyke. V snímke môžeme vidieť nehercov, samotného Camusa alebo dokonca aj profesionálnych športovcov (Breno Mello, Adhémar Da Silva). Film ocenila nielen porota z filmového festivalu v Cannes, ale aj ich kolegovia Akadémie – mimochodom, Francúzsko vďaka Camusovi triumfovalo v kategórii Najlepší cudzojazyčný film dva roky po sebe, rok pred Orfeom oslavoval Jacques Tati s jeho klasickou snímkou Mon Oncle (Môj strýko).

Už v roku 1960 predstavil svoj nasledujúci film – taktiež z prostredia Brazílie – s názvom Os Bandeirantes  (Priekopníci). Filmy nakrúcal až do sedemdesiatych rokov, v rodnom Francúzsku natočil napr. snímku Atlantický val z roku 1970. O päť rokov neskôr sa vracia k prostrediu Brazílie vo filme Otalia de Bahia, nakrútenom na námet knihy slávneho brazílskeho spisovateľa Jorgeho Amadea. Tvorbe v televízii sa venoval až do raných osemdesiatych rokov. Zomrel v Paríži roku 1982 ako 69-ročný a je pochovaný na najslávnejšom parížskom cintoríne Père-Lachaise.

unclejack